Od kultúrnej diplomacie do historického ústavu.

Po zániku Domu slovenskej kultúry v roku 1993 a definitívnom rozdelení federácie sa Dr. Čelko vrátil k svojej pôvodnej profesii historika. Jeho ďalšie kroky viedli do Ústavu pro soudobé dějiny Akadémie vied ČR v Prahe, kde zúročil svoje bohaté skúsenosti a kontakty .

V akademickom prostredí naďalej pôsobil ako významný spojovateľ oboch národných historiografií. Stal sa kľúčovým členom a dlhoročným tajomníkom Česko-slovenskej komisie historikov, ktorá dbá na zachovanie vedeckého dialógu a spoločného výskumu.

V rámci ústavu sa venoval najmä moderným dejinám 20. storočia, pričom kládol dôraz na témy, ktoré spájali Čechov a Slovákov. Jeho práca pomáhala vypĺňať „biele miesta“, o ktorých odstránenie sa usiloval už počas revolučných dní v roku 1989. ( audio 1