Dr. Vojtech Čelko je osobnosť, ktorej životný príbeh kopíruje kľúčové zlomy moderných česko-slovenských dejín. Historik, kultúrny diplomat a charizmatický človek sa stal symbolom kontinuity v čase, keď sa spoločný štát Čechov a Slovákov ocitol na rázcestí.

V  srdci Prahy vytvoril priestor pre slovenskú kultúru, ktorý bol natoľko kvalitný a otvorený, že ho s rešpektom vnímala aj česká verejnosť. Jeho éra v DSK zostáva dodnes neprekonaným vrcholom slovenskej kultúrnej diplomacie v Čechách.

Od kultúrnej diplomacie do historického ústavu.

Po zániku Domu slovenskej kultúry v roku 1993 a definitívnom rozdelení federácie sa Dr. Čelko vrátil k svojej pôvodnej profesii historika. Jeho ďalšie kroky viedli do Ústavu pro soudobé dějiny Akadémie vied ČR v Prahe, kde zúročil svoje bohaté skúsenosti a kontakty .

V akademickom prostredí naďalej pôsobil ako významný spojovateľ oboch národných historiografií. Stal sa kľúčovým členom a dlhoročným tajomníkom Česko-slovenskej komisie historikov, ktorá dbá na zachovanie vedeckého dialógu a spoločného výskumu.

Veriť – milovať – pracovať  ( M. R. Štefánik)

Aj keď mnohí so mnou nemusia súhlasiť, považujem za jeden z najvýznamnejších dní osemdesiatych rokov 11. marec 1985. V ten deň bol zvolený generálnym tajomníkom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu  Michail Sergejevič Gorbačov. Jeho politika prestavby – perestrojka a glasnosti priviedla zmeny, ktoré viedli ku konci vlády komunistických strán a východného bloku.

"Rozdelenie Československa bolo moje najväčšie životné sklamanie. Nemali sme žiaden dôvod oslavovať."

Revolučné roky a delenie spoločného štátu.

Dom slovenskej kultúry v Prahe v kľúčovom historickom období rokov 1989 až 1993 nebol len bežnou kultúrnou inštitúciou, ale postupne sa stal mimoriadne dôležitým centrom spoločenského, politického a kultúrneho diania v spoločnom štáte. 

Slovenská oáza v centre Prahy